Na onej veľmi vysokej skale, na ktorej vystavili zámok Lietavu,  v prastarých časoch stála božnica pohanských Slavianov, a ešte i za časov Kvádov a Markomanov stála tam zo strúhaného dreva složená, z vonku a z vnútra živými barvami zabarvená, slavianskych bohov vyobrazujúca svätyňa; uprostred tejto bol pozlátený voz, do ktorého boli dvaja sňahobieli holuby a i toľko labutí zapriahnuté, a v ňom nahá žena (Lada) stála; jej hojné vlasy až po kolená siahaly, na čele mala peknú bielu vlasovú korunu, ktorá bola zas ružovým a myrtovým vencom obtočená. Z jej srdca vytryskovaly ohnivé papršleky vrelej lásky. V pravici mala tri zlaté jablká, v levici zemeguľu. Za ňou zaujímaly miesto štyri menšie a jedna druhej jablko podávajúce krásne devy - milostky (gracie).

Na miesto tejto pohanskej svätyne v čas rozširovania kresťanstva bol postavený kresťanský kostol gothického slohu, na miesto tohoto ale za času Kvádov a Markomanov postavili terajší zámok.

Toľko A.Lombardini, celý článok je  TU.