nauvodmapahistoriazaujimavostifotohradtelefony
L a d a  - bola či nebola na Lietave ?
Hrad Lietava s lietajúcou Ladou na pozlátenom voze:   
Lombardíni v Slovenských pohľadoch v roku 1884 píše:
(škoda, že nepísal, odkiaľ to odpísal)

Na onej veľmi vysokej skale, na ktorej vystavili zámok Lietavu,  v prastarých časoch stála božnica pohanských Slavianov, a ešte i za časov Kvádov a Markomanov stála tam zo strúhaného dreva složená, z vonku a z vnútra živými barvami zabarvená, slavianskych bohov vyobrazujúca svätyňa; uprostred tejto bol pozlátený voz, do ktorého boli dvaja sňahobieli holuby a i toľko labutí zapriahnuté, a v ňom nahá žena (Lada) stála; jej hojné vlasy až po kolená siahaly, na čele mala peknú bielu vlasovú korunu, ktorá bola zas ružovým a myrtovým vencom obtočená. Z jej srdca vytryskovaly ohnivé papršleky vrelej lásky. V pravici mala tri zlaté jablká, v levici zemeguľu. Za ňou zaujímaly miesto štyri menšie a jedna druhej jablko podávajúce krásne devy - milostky (gracie).

Na miesto tejto pohanskej svätyne v čas rozširovania kresťanstva bol postavený kresťanský kostol gothického slohu, na miesto tohoto ale za času Kvádov a Markomanov postavili terajší zámok.

Toľko A.Lombardini, celý článok je  TU.

Tu je časť horejšieho obrázku,
teda Lada na pozlátenom voze:   v pravej ruke Zemeguľa, v ľavej tri zlaté jablká. A hlavne - je nahá !    


(Insitný obrázok kreslil môj známy podľa textu Lombardíniho, a každý iný by to nakreslil odlišne)
 
 
Ale ouha -

- taký istý motív (popis) bohyne bol na svete možno už pred 1200 rokmi !!!
Na medirytine (z roku 1689 !!!)
vidíme ten istý motív: "bohyňa" na pozlátenom voze, ťahaným 2 labuťami a 2 bielymi holubami.

Akurát grácie za ňou nie sú 4 oblečené, ale tri nahé.

A tiež je rozdiel v tom, že "naša" Lada lieta, kým táto sa vezie po ceste. Ale možno tiež aj lieta, keď ju ťahajú operenci.
 
Obrázok je medirytina. S medirytinami sa ku koncu 17.storočia priam roztrhlo vrece. Boli to "ľudové" obrázky, predchodci dnešnej fotografie. Po stovkách rozmnožované rytiny dali vtedy knihám konečne príťažlivosť.
V našich končinách sa realizovali hlavne rytci:

           Justus van Nypoort (1625-1692),  Mathias Greischer (1659-1712), Gaspar Bouttats (1640-1696),
Ludwig Rohbock
(1824-1893), Szerelmey Miklos (1803-1875), ... 
Táto medirytina bohyne je však z dielne slovinského rytca-majstra a editora Janeza Valvasora (1641-1693).

U Janeza Valvasora (je zo 17-tich detí) boli tovaryšmi aj Nypoort a Greischer.

    https://www.scribd.com/document/37771119/J-W-Valvasor-Presentation-State-Library-of-Victoria



V roku
1689 vydal svoje objemné dielo:  Die Ehre des Hertzogthums Crain  (Sláva vojvodine Kranjskej). 
Prvé vydanie pred takmer 330 rokmi malo 5 dielov, vytlačené švabachom v nemčine, malo 3500 strán a 528 obrázkov  (frontispis klikni na obrázku).    
    Na internete je možnosť stiahnúť  .pdf celú knihu (5 dielov). 
     
        (pozor -súbor má 155 MB):
 
Na strane 60  je obrázok bohyne a text.   
 
Dnes toto dielo v Slovinsku s hrdosťou vydávajú v slovinčine a v elegantnej úprave, ako neoceniteľný poklad národa.

Je to 5 dielov, a spolu majú dnes cenu 7 000 eur. Teda je to iba pre bohatších fajnšmejkrov, alebo pre tých, ktorým to nejde z vlastného vrecka.

           https://www.youtube.com/watch?v=ccCy-PyQi5w

Preložený text  z nemčiny ku obrázku bohyne je nasledovný:
Ukazovala sa nahá žena s čistými milými očami, česané vlasy jej viseli až po kolená, na hlave (nosila myrtový veniec) ich mala s červenými ružami posplietané. Na srdci mala žiariacu fakľu a lúč. V ľavej ruke držala celý Svet - Nebo, more i pevninu. V pravej ruke držala tri zlaté jablká. Stála na zlatom voze, ten ťahali dve labute a dva biele holuby. Vedľa nej boli tri krásne dievčiny, s rukami navzájom zapletenými. Každá bola ku inej chrbtom otočená. Predná podáva zadným dvom zlaté jablká.
Všetko to zničil a zmenil kráľ Karol Veľký. Zboril chrám pohanov, postavil tam kresťanský kostol sv.Štefana, miesto pomenoval Magdeburg a založil tam biskupstvo.


Teda je to prakticky to isté,
čo my píšeme o našej Lade !!!
                

Nuž, natíska sa otázka: čo bolo skôr, Lietava alebo Magdeburg (staročesky: Děvín) ?

Kráľ Frankov - Karol Velký (742-814) bojoval 30 rokov so Sasmi v dolnom Nemecku, brániacimi svoje pohanstvo. Možno až tretina tamojšieho obyvateľstva boli Polabskí Slovania. Zrejme odvtedy sa traduje horeuvedený text. Povesť súvisí so založením kostola a biskupstva v Magdeburgu (alias Devíne). Netreba si to mýliť s dalšími kostolmi a neskorším povýšením na arcibiskupstvo cisárom Ottom I.

Magdeburg bol písomne prvý krát zmienený v ro
k805  diedenhofským kapitulárom KarolaVeľkého ako Magadoburg. Teda dátumy by sedeli.


Polabskí Slovania sa vytrácali z tejto oblasti, pretože "karolínska renesancia" im nedala perspektívu, nastalo tvrdé nemecké prostredie. Povesť o bohyni s kňažkami na zlatom voze ťahanom labuťami sa takto emigráciou doniesla až do našich končín. Alebo sme povesť k Frankom priniesli my, Slovania?

Neviem, či bol Valvasor prvý, ktorý na tento motív urobil obrázok, to by vedel povedať historik orientovaný na nemecké dejiny. To isté platí o samotnej povesti. Ale čo nie je, môže zajtra byť.

 
https://www.youtube.com/watch?v=Npor76HnT8s

https://www.youtube.com/watch?v=W1VO32yOjIk

https://www.youtube.com/watch?v=YyA2HNx5geY