L a d a - bola či nebola na Lietave ? | |
Hrad Lietava s lietajúcou Ladou na pozlátenom voze: | |
---|---|
Lombardíni v Slovenských pohľadoch v roku 1884 píše: (škoda, že nepísal, odkiaľ to odpísal) |
|
Na onej veľmi vysokej skale, na ktorej
vystavili zámok Lietavu,
v
prastarých časoch stála božnica pohanských Slavianov, a ešte i za časov
Kvádov a Markomanov stála tam zo strúhaného dreva složená, z vonku a z
vnútra živými barvami zabarvená, slavianskych
Na miesto tejto pohanskej
svätyne v čas rozširovania kresťanstva bol postavený kresťanský kostol
gothického slohu, na miesto tohoto ale za času Kvádov a Markomanov
postavili terajší zámok.
|
|
Tu je časť horejšieho obrázku, teda Lada na pozlátenom voze: v pravej ruke Zemeguľa, v ľavej tri zlaté jablká. A hlavne - je nahá ! (Insitný obrázok kreslil môj známy podľa textu Lombardíniho, a každý iný by to nakreslil odlišne) |
|
Ale ouha - - taký istý motív (popis) bohyne bol na svete možno už pred 1200 rokmi !!! |
|
Na medirytine (z roku
1689
!!!) vidíme ten istý motív: "bohyňa" na pozlátenom voze, ťahaným 2 labuťami a 2 bielymi holubami. Akurát grácie za ňou nie sú 4 oblečené, ale tri nahé. A tiež je rozdiel v tom, že "naša" Lada lieta, kým táto sa vezie po ceste. Ale možno tiež aj lieta, keď ju ťahajú operenci. |
|
Obrázok je medirytina. S medirytinami sa ku koncu
17.storočia priam roztrhlo vrece. Boli to "ľudové"
obrázky, predchodci dnešnej fotografie. Po stovkách
rozmnožované rytiny dali vtedy knihám konečne
príťažlivosť.
V našich končinách sa realizovali hlavne rytci: Justus van Nypoort (1625-1692), Mathias Greischer (1659-1712), Gaspar Bouttats (1640-1696), Ludwig Rohbock (1824-1893), Szerelmey Miklos (1803-1875), ... |
|
Táto medirytina bohyne je však z
dielne slovinského rytca-majstra a editora
Janeza Valvasora
(1641-1693). U Janeza Valvasora (je zo 17-tich detí) boli tovaryšmi aj Nypoort a Greischer. https://www.scribd.com/document/37771119/J-W-Valvasor-Presentation-State-Library-of-Victoria |
|
V roku 1689 vydal svoje objemné dielo: Die Ehre des Hertzogthums Crain (Sláva vojvodine Kranjskej). |
|
Prvé vydanie pred takmer 330 rokmi malo 5 dielov, vytlačené švabachom v nemčine, malo 3500 strán a 528 obrázkov (frontispis klikni na obrázku). | |
Na internete je možnosť stiahnúť
.pdf celú knihu (5 dielov). (pozor -súbor má 155 MB): |
|
Na strane 60 je obrázok bohyne a text. |
|
Dnes toto dielo v Slovinsku s
hrdosťou vydávajú v slovinčine a v elegantnej úprave, ako
neoceniteľný poklad národa. Je to 5 dielov, a spolu majú dnes cenu 7 000 eur. Teda je to iba pre bohatších fajnšmejkrov, alebo pre tých, ktorým to nejde z vlastného vrecka. https://www.youtube.com/watch?v=ccCy-PyQi5w |
|
Preložený text z nemčiny ku obrázku bohyne je nasledovný: | |
Ukazovala sa nahá žena s čistými milými očami, česané vlasy
jej viseli až po kolená, na hlave (nosila myrtový veniec) ich mala
s červenými ružami posplietané. Na srdci mala žiariacu fakľu a
lúč. V ľavej ruke držala celý Svet - Nebo, more i pevninu. V
pravej ruke držala tri zlaté jablká. Stála na zlatom voze, ten ťahali dve labute a dva biele holuby. Vedľa nej boli tri
krásne dievčiny, s rukami navzájom zapletenými. Každá bola
ku inej chrbtom otočená. Predná podáva zadným dvom zlaté
jablká. Všetko to zničil a zmenil kráľ Karol Veľký. Zboril chrám pohanov, postavil tam kresťanský kostol sv.Štefana, miesto pomenoval Magdeburg a založil tam biskupstvo. Teda je to prakticky to isté, čo my píšeme o našej Lade !!! |
|
Nuž, natíska sa otázka: čo bolo skôr, Lietava alebo Magdeburg (staročesky: Děvín) ? Kráľ Frankov - Karol Velký (742-814) bojoval 30 rokov so Sasmi v dolnom Nemecku, brániacimi svoje pohanstvo. Možno až tretina tamojšieho obyvateľstva boli Polabskí Slovania. Zrejme odvtedy sa traduje horeuvedený text. Povesť súvisí so založením kostola a biskupstva v Magdeburgu (alias Devíne). Netreba si to mýliť s dalšími kostolmi a neskorším povýšením na arcibiskupstvo cisárom Ottom I. Magdeburg bol písomne prvý krát zmienený v roku 805 diedenhofským kapitulárom KarolaVeľkého ako Magadoburg. Teda dátumy by sedeli. Polabskí Slovania sa vytrácali z tejto oblasti, pretože "karolínska renesancia" im nedala perspektívu, nastalo tvrdé nemecké prostredie. Povesť o bohyni s kňažkami na zlatom voze ťahanom labuťami sa takto emigráciou doniesla až do našich končín. Alebo sme povesť k Frankom priniesli my, Slovania? Neviem, či bol Valvasor prvý, ktorý na tento motív urobil obrázok, to by vedel povedať historik orientovaný na nemecké dejiny. To isté platí o samotnej povesti. Ale čo nie je, môže zajtra byť. |
|
https://www.youtube.com/watch?v=Npor76HnT8s https://www.youtube.com/watch?v=W1VO32yOjIk https://www.youtube.com/watch?v=YyA2HNx5geY |
|
|
|