Lietavská Svinná

 Ako sme prišli k názvu obce ?

What is reason of our village name?

        Pri pohľade z Lietavskej hradnej skaly smerom k nášmu krásnemu chotáru maďarskí  developeri Béla IV-ho prejavovali občas údiv: ez szín! ez szín! – to je scéna! to je dojem! Pestrosť farieb a tvarov okolitej scenérie, vnímanej z výšky lietajúceho orla sa nedala prehliadnúť. 

    Na sever od hradu dedina Lietava (- Lythwa) už meno mala (z čias polského Boleslava Chrabrého). Na juh však dedina ešte nebola.  

    Zakladajúcim šoltýsom musel byť poverený nejaký prepustený provízor z hradu (pri nástupe Žigmunda 1387). Päť rokov pred tým a päť rokov potom boli politické zemetrasenia). Napadlo ho pomenovanie - Szinna, zvykol si, že kotlinu pripodobňovali k javisku - szín. 

 Vtedy osada Žilina (Szolna), s prevažne usadlými Nemcami zo Sliezka bola inovatívnym zdrojom pre okolie. Ich tlak na využitie našej jedinej ladom ležiacej doliny na juh od hradu musel byť veru poriadný. Horské pastviny (nem. Senne) sa stali ďalším zdrojom obživy "žilinčanov", ale zároveň miestom prechodného bývania od jari do jesene. Pre týchto podnikavcov-bačov, (nem. Senner), začínala každá jar odchodom na Senna (pastviny). Domáci dodnes ten maxi-pasienkový kopec (Skalky) volajú Košariská. 

   Či už Szinna, alebo Senna, základný kameň názvu osady - dnešnej Lietavskej Svinnej bol na svete. A historický Sviňan, čuduj sa svete, pásol ovce a nie svine! 

   Pri klčovaní koreňov stromov a krovísk a prvoorbách sa šoltýs so spoluosadníkmi narobil a naryl ako divia sviňa. A tak sa z miesta dojemnej scény z krásneho chotára pomaly stávalo miesto svinského trápenia. Pokiaľ tam naverboval Slávov, tak názov dediny - Sviňa - by nemal ďaleko k uplatneniu sa.

   Dnes vidíme, že chotár Lietavskej Svinnej ozaj nie je určený na oranie. Celý je ponechaný na pasienok, nikde sa neorie. Mal ten šoltýs len zostať pri cestovnom ruchu, a ponechať chotár – vtedy zarostlý dubinou, liesčím, drienkami a borievkami – ako CHKO. Jesenná farebná paleta (színne szín) hrebeňa Skaliek (Košarísk) a s pasúcimi sa ovečkami by naďalej dojímala romantikov z hradu. 

   Je známe, že (o moc neskôr) výhľadom na okolie sa kochával (aké čudné slovo) z arkiera Kinižovky  aj Fraňo Thurzo. Pri zasnených pohľadoch na okolie z homole Cibulník ho pohrýzla zmija a z toho  zomrel.  

   Slovo Szinna malo na slovač príliš veľa spoluhlások, aj keď sa písmeno "z" nepočíta, lebo je to maďarský odmäkčovač. Medzi neznelé "S" a samohlásku "i" je nutkanie vložiť znelú hlásku. Znelá spoluhláska "v" sa ponúka bezkonkurenčne. Dve spoluhlásky "nn" sa dajú kompenzovať iba dvomi samohláskami, alebo jednou dlhou "á".  Na svete je (hurá) - S v i n n á .    

   Pretože v Trenčanskej župe už jedna Svinná bola, naša sa musela neskôr odlíšiť prívlastkom, ako ináč, podľa hradného panstva.

    Ak niekto zdôvodňuje názov obce Svinná tým, že tam sa chovali pre hrad svine, je to veľké nepochopenie, je to povrchné uvažovanie. Zásobovanie hradu sa nerobilo z jedného "družstevného kravína", či centrálnej výkrmne prasiat. :)

    To už lepšie dopadla zemplínska Snina, ktorá tiež niesla dlho názov Szinna, Sinna, Senya ale dať si svinský prívlastok tamojších obyvateľov nikdy nenapadlo.

     Východoslovenské nárečia majú prízvuk na predposlednej slabike, preto sa nemohla stať Sninná, ani Svinná. Snina je spomínaná v roku 1343, kedy nastala na tomto území valašská kolonizácia. Blízky Sninský kameň (vtedy sa tak nevolal) osadníkom pripomínal biblický Sinai s Mojžišovými kameňmi, niektorí z toho názov Snina odvodzujú. Ale prešmyčka Sinai - Snina je s otáznikom. 

     To isté platí pre abovskú Seňu, pôvodne Szinu.

     Lipovce v šariši, alias Szinye Lipóc si svinský prívlastok odpustili. Prečo asi?

     Chminianska Nová Ves –historicky Vyfolu, aj Szinye Újfalu.

     To na šarišskú obec Svinia sa na vlastné oči pôjdem presvedčiť, čo je to za chotár. Oni pôvodný názov Sanefalva, potom Szinye si spotvorili našim (sviňanským) spôsobom! 

      No najhorším spôsobom dopadla Svinica. Táto abovská obec sa volala tiež Szinye. 

A pre úplnosť ešte uvediem historický zemplínsky Szinnyér. Volá sa Svinice. Škoda slov. Asi tam pritúlili voľnomyšlienkárskych husitov. 

Svinná (na trenčiansku) bola ňou vždy. Teda skoro vždy. Ich richtári sa zabávali presmyčkami. Vystriedali kombinácie Swinna, Szvinna, Svina a iné. Naozaj tu chovali svine? No, ale našla by sa v roku 1400 dedina, v ktorej by sa svine nechovali?

A čo píše Kavuljak o pôvode názvu Lietavy?

                    Mnohé topografické názvy na Slovensku majú pôvod keltický, mnohé starogermánsky. V prípade Lietavy, alebo podľa jej starého názvu Letavy, Letvy (Litavy, Litvy), mohlo by sa myslieť na  germánsky pôvod. Dôvod na to by bol, že žilinský kraj, podľa výkladu mena Žiliny, v prehistorickej dobe obýval starogermánsky kmeň Silingov. V tom prípade Lietava znamenala by toľko, ako ilavá voda, čiže rieka s ilovým riečišťom, ako Ilava. Slovanské znenie Lietavy zachovalo sa v názve dedinky Ilove pri Lietavskej Lúčke. Analogické alebo synonymné podoby slova „Lietava“ prichodia na mnohých krajoch, kde sa starogermánske kmene stýkaly so slovanskými. V Dolnom Rakúsku je rieka Leitha (maď. Lajta, slov. Litava), tečúca pozdĺž rakúsko-uhorskej hranice do Dunaja. Z toho je utvorený názov Litavských hôr (Leithagebirge), medzi ktorými sa rozprestiera údolie rieky Lietavy. V germánskom pomenovaní Lotyšska: Letten, Lettland a vedľa neho sa rozprestierajúcej krajiny Litauen, Litva je dôkaz, že názvy Letten a Litva v tomto kraji vyvinuly sa súbežne vedľa seba a oba názvy znamenajú ilový kraj, keďže pôda týchto krajín je naozaj taká.

            Všeobecná je mienka, že hrad Lietava stojí na mieste nejakého staršieho hradišťa z prehistorickej doby. Je isté, že územie, na ktorom stojí hrad a na ktorom sa rozprestieralo lietavské panstvo, bolo už v prehistorickej dobe obývané, ale nie je isté, či práve na skaline, na ktorej sa hrad vypína, bolo nejaké prehistorické hradište. Z prehistorickej doby pochádzajú predmety bronzovej kultúry, nájdené od Žiliny na západ, v okolí dediny Ovčiarsko-Stražov.  Neďaleko Frývaldu (Trstenej) v skaline, ako depotový nález, našli strieborné mince, počtom 28 kusov, ktoré sa privlastňujú keltickému kmeňu Eraviskov.     V sbierkach býv. nemeckého domu v Brne boly Vaniove mince „aus dem oberen Wagtal (Sillein)“. Mince patria k najznámejšiemu depotu barbarských mincí na Slovensku, nájdenému v Trstenej, kde šlo o poklad mincí Eraviskov, inak na Slovensku dosť vzácnych (Vráble, Spišské Matiašovce). Depot z Trstenej je jedným z bezpečných dokladov starej obchodnej cesty cez Považie. Hromadný nález strieborných mincí Eraviskov blízko Trstenej v údolí Rajca môže sa azda pokladať za svedectvo, že žilinské okolie bolo spojené s Nitrianskou a Trenčianskou v dobe okolo narodenia Krista obchodnom cestou, ktorá išla údolím rajeckým, Zaujímavé je aj, že v Marčeku pri Žiline našli r.1925 žiarové hroby lužicko-srbské a v Bitarovej, ktorá je v horách na juhozápad od Žiliny, našly sa prehistorické predmety.

      O lietavskom panstve história mlčí.

Panstvo Bojnického hradu utvorené bolo po 1113,

Súľovského 1193,

Hričovského 1240,

Znievského 1243,

Bytčianskeho 1248,

Budatínskeho 1250,

Strečnianskeho hradu  1267,

      Lietava, lietavské panstvo vtedy ešte nikde neprichodí. Žilina, ležiaca neďaleko Lietavy, spomína sa prvý raz roku 1254, ale jej počiatky zasahujú do doby uh. kráľa Ondreja II. (1205-1235). Vtedy Žilina bola malou osadou, ktorá by podľa jestvujúceho hradného systému bola musela patriť k nejakému hradu, keby tu vtedy taký hrad bol jestvoval. Žilina v nasledujúcich storočiach patrila hradu Lietavskému. Do roku 1384 do tohto hradu oddávala svoje poplatky a dane, patriace kráľovskej komore. 

            Pri dokumentárnej spomienke Žiliny roku 1254 však ešte niet nijakej náražky na Lietavu, z čoho sa môže uzatvárať, že vtedy, keď Žilina ako osada už jestvovala, Lietavy ako hradu ešte nebolo. Keď Žilinu pred rokom 1254 darovali hontianskemu grófovi Petrovi, jeho bratom a i synom zvolenského grófa Detricha v zámenu za hrad Oravu a iné majetky, v darujúcej listine spomína sa „possessio Sylna“ bez súvislosti s Lietavským hradom, z čoho by nepriamo nasledovalo, že Lietavský hrad vtedy ešte nebol postavený. Až roku 1318 sa spomína Endrej kastelán Lietavského hradu a 1321 „Andreas castellanus de Lithwa“ ako prívrženec Matúša Čáka Trenčianskeho. Keďže Lietava v hist.listinách len od tej doby prichodí ako hrad, možno predpokladať, že vznikol na začiatku 14. storočia, a to pred rokom 1318.

Iné obce s názvom Svinná