![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
|||
D v a m l y n y a p í l a (gáter) |
|||
---|---|---|---|
Two mills and one saw-mill |
|||
V Lietavskej Svinnej boli do konca vojny 2 mlyny a jedna píla (gáter). Mlyny poháňala voda, pílu tiež voda a neskôr aj elektr.motor. Jeden mlyn bol na začiatku dediny (dolný) a druhý na hornom konci. Horný mlyn bol postavený spolu s pílou - na jednom vodnom náhone boli osadené dve vodné kolesá. Pracoval buď mlyn, alebo píla. Od roku 1944 mala píla aj elektrický pohon. Elektrický prúd bol zavedený do Liet.Svinnej v roku 1938. |
|||
|
|||
Majiteľom d o l n é h o mlyna bol Pavol Barčiak. Na dokladoch je písaný s prímením Molnár (Mlynár). To aby ho odlíšili od iného súčasníka Pavla Barčiaka (1866-1946), ktorý mal prímenie Kolár, (napr. na popise parciel Doluvsia a Zámostia z roku 1908). Naposledy mlyn prevádzkoval syn Pavla - Rudolf (1896-1944). | |||
Po tomto dolnom mlyne zostala pracovná i obytná časť. | |||
Pracovná (technologická) časť zostala zachovalá. | |||
Majiteľom h o r n é h o mlyna a píly v Liet.Svinnej bol do roku 1932 František Cádrik (1885-1975) z Lietavy-Majera, kde mal tiež mlyn. V tom roku od neho mlyn odkúpil Jozef Vrba (1892-1956). Pílu kúpili Ján Barčiak (1907-1994) a Adam Barčiak (1903-1987). Kvôli novej investícii do píly sa navzájom vysporiadali a majiteľom píly zostal Ján Barčiak. |
|||
Kolesá horného mlyna a píly boli hnané vodou,
privedenou derivačným kanálom
(vodným náhonom). Ten začínal na
umelej hati v rieke Svinianka pod mostom v chotárnej časti
Zámostie.
Kanál viedol trochu menším spádom ako rieka, a to cez chotárnu časť Paseky, poza dnešnú školu. Voda sa z kanála -po prebehnutí vodnými kolesami vrátila späť do rieky. Kanálom sa získal spád vody 4 m. Vodné koleso píly malo priemer 3,2 m, vodné koleso mlyna malo priemer 3,6 m. (Koleso na Chatách pri skanzene má priemer 2 m). |
|||
![]() |
|||
Píla bola pôvodne málo
výkonná, používala len 2 listy píl. Preto sa majiteľ Ján
Barčiak rozhodol vodné koleso zrušiť a miesto neho inštaloval
dve vodné
Bánkiho turbíny.
Gáter utiahol potom aj 7 píl. Z kmeňa stromu teda na jeden priechod vyšlo do 6 dosiek. Aby prevádzka nebola v niektorých mesiacoch obmedzovaná malým prietokom vody , inštaloval aj 16 kW elektr.motor.Pôvodný gáter sa vlastne úplne prestaval. Preto nový majiteľ musel zabezpečiť projekt a požiadať o stavebné povolenie. |
|||
Zvyšky mlyna a píly-gátra (foto 1965). Gáter bol odvezený do šrotu v r.1982, mlyn ešte v r.1955. Žiaľ, nikoho nenapadlo mlyn a gáter odfotiť. Tieto 4 snímky sú z roku 1965. |
|||
![]() |
Stavba mlyna mala dve časti - pracovnú a obytnú. | ||
![]() |
Súčasný pohlad na miesto niekdajšieho mlyna. Zostala obývacia i pracovná časť (bez technológie). |
||
Rok 1950 bol začiatok konca pre živnostníkov. Na píle sa to prejavilo tým, že každý záujemca o porezanie guľatiny musel najskôr požiadať Jednotný národný výbor v Žiline o povolenie porezania guľatiny. Úradníkom musel dokladovať, že drevo má legálne nadobudnuté. Porez sa povoľoval len na množstvo pre krov rodinného domku. Povolenie platilo max. 3 dni. Zákaz podnikania na píle bol vydaný v r.1954, keď bola na gáter pripevnená plomba . |
|||
Zachované povolenia stavebníkov, ktorí si dali porezať guľatinu na píle (pred rokom 1950 toto potvrdenie nepotrebovali): | |||
![]() |
|||