Andrej  K a v u l j a k

Andrej  K a v u l j a k  sa narodil 5.decembra 1885 v Ústí nad Oravou.  

   Bol najstarším z ôsmich detí. Štyri triedy obecnej školy vychodil v rodnej dedine a štyri triedy nižšieho gymnázia absolvoval v Trstíne (1896-1900). V tomto období ho uchvátila história. Historik Oravy - praujec Jozef Kohuth mu vykladal podrobnosti z minulosti Oravy. Ako gymnazista považoval za kultové dielko maďarského historika a archeológa Oravy Mikuláša Kubínyiho -Arva vára (Oravský hrad, 1872). Kubínyi bol riaditeľom Oravského panstva.

Na štyri vyššie triedy chodil do roku 1904 na katolícke gymnázium v Banskej Bystrici. Na priváte tu býval v dome M.Rennera, kníhviazača, v ktorého knižnici môhol listovať v kompletných zväzkoch časopisu Slovenské pohľady. Túžil stať sa poslucháčom histórie na filozofickej fakulte Peštianskej univerzity, nezískal však štipendium. Po maturite, do roku 1908 absolvoval štúdium na Vysokej škole lesného hospodárstva v Banskej Štiavnici, titul lesného inžiniera obhájil v roku 1911. Tak sa mu naplnil sen - môhol pracovať na lesnom riaditeľstve Oravského komposesorátu. Pri taxačných vymeriavaniach musel používať najstaršie dokumenty z archívu hradu. Od počiatku si tak robil štúdie k neskorším prácam o miestopise Oravy. Svoju záľubu naplno rozvinul, keď prešiel pracovať (1912) ako prednosta lesnej správy do Párnice. "Dejinami som sa zaoberal vo voľných chvíľach, vo sviatočné dni a počas dovolených". Priateľstvo s r.k. farárom Jánom Vojtaššákom, ev. farárom Jánom Hroboňom a ďaľšími mu napomáhalo pri štúdiu histor.materiálov. Tvorivé plány mu však narušila 1.svetová vojna.

   Po narukovaní (1915) do Trenčína sa s plukom premiestnil do Sedmohradska (Szaszváros). Absolvoval dôstojnícku školu, a bol prevelený do Ternopola na ruský front, kde ho zajali. Ruské úrady zajatcov poslali vlakom cez Kijev, Pemzu, Samaru až na hranice Mandžuska, do tábora Dauru, na hranici púšte Gobi. Od zajatcov sa zdokonaľoval v ruštine, francúžštine a nemčine. Nakoniec skončil v roku 1917 u velkostatkára Sokolova ako správca jeho lesov. Pretože začala revolúcia, ako odborníka- lesného inžiniera  ho prevzal nový režim a nasadil na lesy Uralu (Zlatoústovská obl.). Viedol 5 lesných správ, potom povýšený ako inšpektor (1919) kontroloval takmer 1 milion hektárov lesa. Neustála snaha vrátiť sa domov sa mu podarila v roku 1921. Po známosti získal pas, takže sa vrátil cez Moskvu, Lotyšsko, Litovsko, Polsko a Nemecko 18.júna do Oravského Podzámku.

   Nastúpil na staré miesto na riaditeľstve lesov Oravského komposesorátu.  Skúmal majetkovo-právne pomery celej Oravy. Poznatky využil na napísanie knižky o dejinách oravského kraja a hradu, vydanú vlastným nákladom pod názvom Hrad Orava(Martin,1927). Zmapoval tiež vládu Thurzovcov nad Oravou, kolonizáciu a postup reformácie, i katastrofu z 18.apríla 1800 -vyhorenie hradu a jeho neskoršiu rekonštrukciu.

   Štúdium kolonizačných a hospodárskych pomerov Oravy využil na spracovanie knižky Oravský komposesorát (Praha,1930). Prameň na historické bádanie sa mu však otvoril, keď ho v roku 1932 vymenovali za správcu archívu na Oravskom zámku.

   Už o rok dokončil historicko-etnografickú štúdiu Valasi na Slovensku (1933). V Sborníku Matice slovenskej publikoval čiastkové výskumy Orava v XIII. storočí (1935), v Sborníku Muzeálnej slov.spoločnosti  Starobylé drevené kostoly na Orave (1935) a ďaľšie v regionálnych novinách Orava.

   V roku 1938 prišli opäť zlé časy. Kavuljak zostal v novom režime izolovaný. Preložením na Riaditeľstvo št.lesov do Lipt.Hrádku bol odstavený od archívu na Oravskom hrade. Venoval sa teda viac histórii lesníctva a poľnohospodárstva z hľadiska celého Slovenska. Na začiatok sa zameral na rajecký kraj v údolí Rajčianky - na hospodárske dejiny Lietavského panstva a hradu. Archív panstva bol súčasťou archívu Oravského hradu kvôli Thurzovskej pozostalosti. Na Lietavu sa pripravoval už v 30-tych rokoch. Monografia Lietava (1948) sa mala stať prototypom a vzorom pre spracovanie kníh o ďaľších hradoch a panstvách.  Píše: "Hospodárske dejiny Slovenska v stredoveku a ďalej až do 18.stor. možno zostaviť len zo súhrnu dejín jeho panstiev, ktoré boli utvorené okolo hradov".

Mimoriadnou prácou z tohoto obdobia sú Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku (1942). Mal dokončený aj rukopis rozsiahlého diela Historický miestopis Oravy, ktorý však vyšiel až po jeho smrti r.1955. Ďaľšie diela ostali v rukopise: Miestopis Liptova,  Pravek Oravy,  Ústie nad Oravou, Ochrana Lesa, román Žiare z dejov Veľkej Moravy a ďaľšie.

   V roku 1943 Kavuljaka zasa preložili, stal sa riaditeľom Štátnych lesov v Banskej Bystrici a to až do ich zrušenia v roku 1949. V tomto roku odišiel na dôchodok. V Dolnom Kubíne strávil ostatné roky svojho mimoriadne plodného života, tu sa skončili aj strastiplné peripetie jeho života, tu sa zavŕšila jeho životná púť 30.mája 1952.